Cintorín sv. Rozálie na úpätí Červeného brehu patrí medzi jeden z najkrajších cintorínov v Európe. Jeho krásu a čarovnú duchovnú atmosféru návštevníci vnímajú počas prechádzky parkom, kde je možné na každom kroku odkrývať časť histórie, ktorá sa na tomto mieste píše už viac ako tristo rokov. Celý areál cintorína  aj s jeho zeleňou je vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a v jeho areáli je ďalších 56 Národných kultúrnych pamiatok.

Pôvodne miesto modlitby a pokánia kresťanských pustovníkov sa v 18. storočí premenilo na pohrebisko, kde svoj odpočinok našlo množstvo telesných schránok občanov nielen z  Košíc. Veľký mor, ktorý vyčíňal v meste od roku 1709 nemilosrdne kradol životy nevinných detí, jednoduchých ľudí, umelcov, staviteľov, bankárov, politikov, či členov samotnej mestskej rady. Je známe, že dáma menom Smrť nehľadí ani na rasu, ani na náboženstvo, ani na politickú angažovanosť, či veľkosť peňaženiek. Berie si koho chce. Zrejme tí bohatší vtedy pochopili, že boj so smrťou nevyhrajú nekonečnými rokovaniami mestskej rady, či verejnými zákazmi alebo kladením prekážok tým, ktorým ide o spoločné dobro občanov a duchovno-kultúrne službu ľudským bytostiam. Obyvatelia mesta dali dohromady nemalé finančné prostriedky, aby za jeden rok postavili kaplnku žene, ktorá svojím príhovorom u Boha pomohla ochrániť už nejedno mesto pred skazou moru. Hovoríme o sv. Rozálii, ktorá je patrónkou kaplnky od roku 1715 a aj celého cintorína.

Toto pietne miesto, severozápadne od historického jadra mesta, sa stalo časom miestom pochovávania výnimočných osobností, prominentov, či zámožnejších ľudí. A to aj preto, lebo v čase absolutizmu v 18. storočí sa zakázalo pochovávať v kostoloch, či kostolných záhradách a nové cintoríny mali vznikať na okraji miest a obcí. Aj vďaka tomuto nariadeniu Cintorín sv. Rozálie v Košiciach nastúpil na cestu rozmachu. Jeho jedinečné rodinné hrobky, hroby a náhrobníky sú zrkadlom vývoja umelecko-historických a architektonicko-historických štýlov 19. storočia a prvej tretiny 20. storočia. Je tu pochovaných okolo 500 významných osobností, ktorým Mesto Košice priznalo tento titul. Avšak každý, kto je pochovaný na Cintoríne sv. Rozálie je výnimočnou osobnosťou, a to preto, lebo bol milovanou a milujúcou ľudskou bytosťou nekonečnej hodnoty, ktorú stvoril Boh.

Prechádzajúc Cintorínom sv. Rozálie, ktorý je parkom plný stromov, zelene a alejí,  sa môžeme zastaviť pri náhrobných kameňoch, hrobkách, ktoré aj keď okrem mien pochovaných neprinášajú veľa informácii, dokážu človeka s citlivým srdcom v myšlienkach preniesť do minulosti vnímajúc bolesť chvíle, kedy pozostalí, akéhokoľvek stavu, či doby vkladali mŕtve telo milovaných osôb do tmy chladného hrobu.

Cintorín sv. Rozálie, miesto oddychu a pokoja, nie je obyčajným cintorínom, ale je nemou kronikou životných príbehov ľudí, o ktorých návštevníkom rozprávajú mnohé krásne a historicky vzácne náhrobné kamene, či hrobky. Rozálka, ako tomuto miestu sa hovorí v Košiciach, vždy priťahovala svojou skrytou silou, ktorej prameňom nie je len vysoká koncentrácia umenia a pamiatok na malom priestore, ale predovšetkým to, čo bolo na počiatku – život pustovníkov milujúcich Boha v pokání a modlitbe s očami upretými na kríž, ktorý sa stal znamením víťazstva nad smrťou a nie symbolom smrti. Tomuto odkazu chceme ostať verní aj dnes.

JCDr. Marek Ondrej, Adv.