Kaplnka sv. Rozálie

Kaplnka v súčasnosti

Náboženský život

Dnes tento vzácny  dom modlitby ožíva znovu. A to nie len tým, že sa tam vykonávajú pohrebné obrady, ale aj preto, lebo sa tu konajú pravidelné bohoslužby a pobožnosti v nedele (o 15:15) ako aj v ostatné dni v týždni (o 16:00). Zvlášť každú prvú nedeľu v mesiaci sa slávi katolícka omša za duše všetkých, ktorí na Cintoríne sv. Rozálie našli miesto svojho posledného odpočinku neberúc v úvahu vierovyznanie, či spoločenské postavenie.

Po vypuknutí pandémie koronavírusu sa tu od 9. marca 2020 nepretržite konajú každý deň modlitby za odvrátenie epidémie a na ten úmysel sa slávia sv. omše. Správca farnosti sa tak hlási k dávnej tradícii pustovníkov žijúcich v blízkosti kaplnky viac ako sto rokov, ktorých úlohou bolo modliť sa za mesto a ochranu jeho obyvateľov pred chorobami a pohromami. Práve v tomto roku vypuknutia novej epidémie boli 4. septembra 2020, v deň slávnosti patrocínia, natrvalo umiestnené v priestoroch kaplnky aj relikvie sv. Rozálie patrónky proti moru a epidémiám.

Obnova kaplnky

Kaplnka sv. Rozálie si zaslúži našu pozornosť a taktiež starostlivosť, aby sme ju zachovali ako významné duchovné ale aj kultúrne dedičstvo i pre ďalšie generácie. Zub času sa podpísal aj na tejto stavbe. Aj preto vlastník nehnuteľnosti, ktorým je Rímskokatolícka farnosť sv. Ondreja v Košiciach začal podnikať kroky k jej záchrane. Krajský Pamiatkový úrad v Košiciach vydal svoje Rozhodnutie k zámeru obnovy tejto sakrálnej stavby. Vo svetle tohto rozhodnutia došlo doposiaľ aj vďaka podpore Ministerstva kultúry SR k zameraniu stavby a vyhotoveniu projektovej dokumentácie sanácie vlhkosti. Ostatné etapy spracovania dokumentácie, ale aj samotnej realizácie obnovy sa budú dať zvládnuť len vďaka dotáciám, ako aj podpore darcov.

Medzi práce, ktoré je v rámci obnovy Národnej kultúrnej pamiatky nevyhnutné urobiť patria: vypracovanie projektovej dokumentácie obnovy NKP, geologický prieskum, statický prieskum a zabezpečenie stavby, sanácia vlhkosti, odstránenie betónovej  podlahy a obnova povodenej, úprava terénu, odvodnenie stavby, prevedenie pilotáží po obvode stavby, výmena okien, dverí, elektroinštalácie, zvodov, umiestnenie hromozvodu, oprava konštrukcie zvonov, fasády a výmaľby kaplnky, reštaurovanie barokového oltára, obrazov evanjelistov a mnohé ďalšie práce.

Z dôvodu finančnej náročnosti projektu prosíme fyzické ako aj právnické osoby o pomoc a finančnú podporu.

Z histórie kaplnky

      Votívna kaplnka sv. Rozálie je ojedinelým zachovaným príkladom centrálneho typu menšej sakrálnej stavby v regióne Košíc.[1] Baroková (v priebehu 19. a 20. stor. upravovaná) kostolná stavba bola postavená v r. 1714 – 1715 podľa plánov T. Tornyossyho a J. Görescha za spolupráce  sochára J. E. Widmana[2] na úpätí Červeného vrchu pri vinohradoch Dominikánov SZ od mesta Košice,[3] ako pripomienka piatej morovej epidémie z r. 1709 – 1710[4] (resp. 1711)[5], ktorá znížila počet obyvateľov v meste na polovicu. Členovia mestskej rady dospeli k názoru, že iba Božie zmilovanie môže zachrániť mesto od skazy.[6]  Táto myšlienka bola pretvorená do písomného návrhu jezuitu Juraja Péchyho, ktorý ho predložil Košickej mestskej rade v r. 1710.[7] Tá ho 25. júla 1710 schválila,[8] hoci Milan Kolcun v knihe Potulky mestom Košice uvádza, že v tejto veci musel pomôcť až nový magistrát v r. 1714.[9] Za patrónku bola zvolená sv. Rozália z Palerma, ako mocná orodovníčka v boji proti epidémiám. Výstavba začala 18. júna 1714. Stavbu viedol už spomínaný renomovaný košický murársky cechmajster Tamás Tornyossy, ktorý bol neskôr zvolený za mestského senátora.[10] Tehly na stavbu dodával tehliarsky majster Ján Sattier, klampiarom bol Ján Burger. Sochárska výzdoba interiéru bola dielom Jána Ernesta Widmana a Hansa Gönnertha.[11] Kaplnka bola slávnostne vysvätená košickým vikárom Istvánom Kohányim 30. mája 1715.[12] Vedľa kaplnky dala mestská rada r. 1730 vybudovať pustovňu sv. Ladislava, ktorú do roku 1731 obývali eremiti (pustovníci) od Rozálie, ktorí duchovne spravovali katolíckych veriacich Stredného a Horného predmestia, Bankova, Hradovej a Čermeľského údolia.[13]

      V r. 1762 kaplnka získala od pápeža Klementa XIII. odpustkove právo. Za deň konania odpustu určil jágerský biskup Karol Esterházy deň sviatku sv. Rozálie, resp. prvú nedeľu v oktáve jej sviatku. V r. 1765 bola obnovená strecha a vymaľované steny kaplnky. V tom istom roku (30. mája 1765) jágerský biskup Karol Esterházy posvätil aj dva zvony, ktoré pre kaplnku zaobstaralo mesto. Boli zasvätené úcte sv. Rozálie a Medarda.[14]

Náboženské využite kaplnky sa narušilo v r. 1807, keď kaplnka zmenila svoj účel využitia najprv na vojenský sklad pušného prachu,[15] v r. 1809 tu bol vojenský špitál a od r. 1812 sýpka.[16] Mestu bola vrátená až v r. 1819 a následne znovu vysvätená.[17] V r. 1820 boli na kaplnke vykonávané stavebné opravy. Veľkou stavebnou úpravou kaplnka prešla v r. 1898 pod vedením Jána Balogha. Došlo k prestavbe veže, ktorá dostala medenú krytinu. Bolo zrušené interiérové schodisko pre prístup do veže a vystavaná prístavba k severnej strane veže s novým schodiskom umožňujúcim prístup na emporu. V priestore pôvodného schodiska vznikol výklenok Božieho hrobu. Aj v priebehu 20. storočia prebiehali na kaplnke rôzne opravy vrátane negatívnych a neodborných stavebných zásahov v 70. rokoch 20. storočia.[18] Najstarší záznam o pochovávaní v okolí kaplnky pochádza zo 6. októbra 1764 a nachádza sa v matrike zosnulých na Rímskokatolíckom farskom úrade v Košiciach. Záznam sa týka brata Františka Pennera eremitu domu sv. Ladislava, ktorý zomrel zaopatrený všetkými sviatosťami a bol pochovaný na Rozálii. [19]

 
Stavebno-architektonický popis

 Kaplnka sv. Rozálie je centrálna stavba na oktogonálnom pôdoryse s predstavanou hranolovitou vežou situovanou do svahu.[20] Veža je členená  na dve podlažia a krov. Hlavný vstup do kaplnky je dvojkrídlovou drevenou bránou. Prvé podlažie – podvežie predstavuje predsieň zaklenutú valenou klenbou. Na južnej strane predsiene sa nachádza polkruhová nika, na severnej hlboká nika s mozaikovo vyskladaným krížikom v klenáku oblúka. V nike je umiestnená tzv. Lurdská jaskyňa[21] (pôvodne Boží hrob).[22] Do lode sa prechádza pod stlačeným polkruhovým oblúkom, nad ktorým sa nachádza empora s polkruhovým zaklenutím, otvorená do interiéru. Je situovaná na druhom podlaží veže a prístupná cez schodisko prístavby obdĺžnikového pôdorysu pričlenenej k severnej strane veže. Vstup je z exteriéru. Veža  má barokovú osembokú cibuľovú strechu s osembokou lucernou, na ktorej je ďalšia, menšia cibuľka  na vrchole s krížom. Exteriér má jednoduché hladké fasády so skromnou architektonickou výzdobou. Hladké steny oktogonu sú členené iba nárožnými zdvojenými pilastrami na ktoré dosadá výrazná korunná rímsa s kladím a ihlancová strecha.[23]

Na priečelí nad bránou býval kedysi umiestnený nápis: OB PESTEM SEDATAM DIVAE ROSALIAE DICATA MDCCXV (Zasvätené sv. Rozálii v r. 1715 za ukončenie moru).[24]

      Interiér kaplnky napodobňuje svojím členením exteriér. V kútoch oktogonu je vsunutých osem zdvojených pilastrov.[25] Pilastre stoja na priebežnom sokli, a ich hlavice sú celodrevené s akantovou ornamentikou. Drieky sú namaľované okrovou farbou. Pilastre nesú bohato profilovanú zalamovanú obvodovú rímsu,[26] na ktorej spočíva kupola, ktorá tvorí zaklenutie celého priestoru.[27] Kupola má nepôvodnú figurálnu freskovú výzdobu. Ústrednou maľbou je motív Pána tróniaceho na zemeguli.[28] Nad parapetom je vyobrazenie kráľa Dávida s anjelom, ktorý mu ponúka lebku, meč a zväzok prútov a kľačiaceho muža. Ide o scénu symbolizujúcu voľbu Dávida medzi hladom, vojnou a morom. Pri Dávidových nohách leží lutna a otvorená kniha s úvodnými slovami 50. žalmu: ,,Ps. 50. v. 1. Miserere mei Deus“ (Bože zmiluj sa nado mnou). Na protiľahlej strane nad emporou je umiestnený latinský nápis pripomínajúci pominuteľnosť ľudského bytia: ,,Peregrini enim sumus coram te et advenae sicut: patres nostri.  1. Par. 29“ (Lebo pred Tebou sme pútnici a prišelci, ako všetci naši otcovia). Pod tým je nápis: ,,Opus Benefactorum“ (Dielo dobrodincov).[29]  Priestor lode je osvetlený dvomi veľkými oknami. Dominantou interiéru je hlavný oltár ambitového typu z 1. tretiny 18. stor. so stĺpovou architektúrou doplnenou sochami sv. Rócha, sv. Šebastiána,[30] sv. Bonaventúru, sv. Jána Nepomuckého a sv. Rozálie v oltárnej nike a s bočnými krídlami s polkruhovými dvierkami do priestoru za oltárom zdobenými obrazmi sv. Svorada a Benedikta.[31] Svätý Svorad (obraz vpravo) je vyobrazený ako sediaci v dutine stromu vybitej klincami. Na obraze sa nachádzal, dnes už neúplný nápis: „S. Andreas Zoreardus, in monte Zobor ad Nitriam Sub S. Stephano Rege Hungariae eremiticam vitam ducens, obyt Martyr.“ (sv. Ondrej Svorad, ktorý za panovania uhorského kráľa sv. Štefana žil pustovníckym životom na hore Zobor pri Nitre, zahynul ako mučeník). Na ľavých dvierkach je vyobrazenie sv. Benedikta kľačiaceho pred Pannou Máriou držiacou v náručí Jezuliatko a rovnako ako v predchádzajúcom prípade neúplný nápis: „S. Benedictus Sancti Andreae Zoerardi discipulus, ab ethnicis latronibus graviter sauciatus, supra Trencinum in Vagum, tunc Szkalkam sub terfluentem dejectus. Obyt Martyr.“ (Sv. Benedikt, učeník sv. Ondreja Svorada, ťažko zranený pohanskými lúpežníkmi a vrhnutý do rieky Váh tečúcej pod Skalkou nad Trenčínom, zomrel mučeníckou smrťou).[32] 

Ústredným oltárnym obrazom je obraz Madony s Ježiškom.[33] Na oltári bol pôvodne latinský nápis: „Stella Coeli Extirpavit/Quae Lactavit Dominum/Mortis Pestem, quam Plantavit/Primus Parens Hominum.“ (Hviezda nebies, čo dojčí pána, zastavila epidémiu smrti spôsobenú praotcom ľudstva). Na dolnom okraji obrazu sa nachádza nápis: „Ex voto.“ (doslovne – zo sľubu – ide o predmet obetovaný Bohu ako dar). Pod sochami sv. Sebastiána a sv. Rocha, ktoré sú po stranách oltára sa nachádzajú malé obrazy sv. Kataríny a sv. Barbory.[34]

Za oltárom sa v stene nachádza ďalší dverný otvor. Na stenách lode sú v oválnych rámoch zavesené obrazy štyroch evanjelistov.[35] Dlažba v lodi je nepôvodná.

      Na emporu kaplnky, resp. druhé nadzemné podlažie sa vchádza z exteriéru cez oplechované dvere prístavby primkýnajúcej sa k severnej strane veže. Vstupuje sa polkruhovo ukončeným stlačeným oblúkom. Podobný vstup je aj na drevenú konštrukciu empory vysunutú do priestoru lode. Na západnej, južnej a severnej stene sa nachádzajú menšie okná v polkruhovo zaklenutých nikách. V empore sa nachádza aj pôvodne v lodi umiestnený votívny obraz od známeho košického maliara Eleméra Halásza-Hradila, ktorý nesie symboliku prísľubu postavenia kaplnky sv. Rozálie a skriňa na odkladanie omšových rúch a liturgických predmetov, ktorú niekedy zdobili sošky eremitov sv. Antona a sv. Pavla. Na dverách skrine je podobizeň sv. apoštola Ondreja patróna Košickej arcidiecézy.[36] V JZ kúte stropu je vstup do krovu v ktorom sa nachádzajú dva zvony.

[1] LABUDOVÁ, Zuzana: Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice. In: Arslexicon – výtvarné umenie na Slovensku.

   Eds.: Balážová Barbara – Pomfyová, Bibiana, URL: https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=kaplnka-sv-rozalie

   [citované dňa 5. októbra 2020]

[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.1968. Súpis pamiatok na Slovensku. Zväzok druhý K-P.. Bratislava: Obzor, s. 106.

[3] FRICKÝ, Alexander. 1974. Košice kultúrne pamiatky. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, s. 53

[5] KOLCUN, Milan. 2009. Potulky mestom Košice 1, 2. 2. vyd. Košice: Vydavateľstvo JES, s. 18

[7] LABUDOVÁ, Zuzana: Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice. In: Arslexicon – výtvarné umenie na Slovensku.

   Eds.: Balážová, Barbara – Pomfyová, Bibiana, URL: https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=kaplnka-sv-rozalie

   [citované dňa 5. októbra 2020]

[9] KOLCUN, Milan. 2009. Potulky mestom Košice 1, 2. 2. vyd. Košice: Vydavateľstvo JES, s. 18

[10] HALÁSZ, Juraj. 2013. Cintorín sv. Rozálie v Košiciach. Bratislava: Občianske združenie Tradície a hodnoty,

    SNM, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, s. 14

[11] LABUDOVÁ, Zuzana: Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice. In: Arslexicon – výtvarné umenie na Slovensku.

    Eds.: Balážová, Barbara – Pomfyová, Bibiana, URL: https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=kaplnka-sv-rozalie

    [citované dňa 5. októbra 2020]

[12] HALÁSZ, Juraj. 2013. Cintorín sv. Rozálie v Košiciach. Bratislava: Občianske združenie Tradície a hodnoty,

    SNM, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, s. 14

[15] LABUDOVÁ, Zuzana: Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice. In: Arslexicon – výtvarné umenie na Slovensku.

    Eds.: Balážová, Barbara – Pomfyová, Bibiana, URL: https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=kaplnka-sv-rozalie

    [citované dňa 6. októbra 2020]

[17] LABUDOVÁ, Zuzana: Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice. In: Arslexicon – výtvarné umenie na Slovensku.

    Eds.: Balážová, Barbara – Pomfyová, Bibiana, URL: https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=kaplnka-sv-rozalie

    [citované dňa 6. októbra 2020]

[18] LABUDOVÁ, Zuzana: Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice. In: Arslexicon – výtvarné umenie na Slovensku.

    Eds.: Balážová, Barbara – Pomfyová, Bibiana, URL: https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=kaplnka-sv-rozalie

    [citované dňa 6. októbra 2020]

[19] HALÁSZ, Juraj. 2013. Cintorín sv. Rozálie v Košiciach. Bratislava: Občianske združenie Tradície a hodnoty,

    SNM, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, s. 17

[20] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.1968. Súpis pamiatok na Slovensku. Zväzok druhý K-P.. Bratislava: Obzor, s. 106.

[21] HALÁSZ, Juraj. 2013. Cintorín sv. Rozálie v Košiciach. Bratislava: Občianske združenie Tradície a hodnoty,

    SNM, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, s. 14

[22] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.1968. Súpis pamiatok na Slovensku. Zväzok druhý K-P.. Bratislava: Obzor, s. 106.

[23] LABUDOVÁ, Zuzana: Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice. In: Arslexicon – výtvarné umenie na Slovensku.

    Eds.: Balážová, Barbara – Pomfyová, Bibiana, URL: https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=kaplnka-sv-rozalie

    [citované dňa 10. októbra 2020]

[24] HALÁSZ, Juraj. 2013. Cintorín sv. Rozálie v Košiciach. Bratislava: Občianske združenie Tradície a hodnoty,

    SNM, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, s. 15

[25] LABUDOVÁ, Zuzana: Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice. In: Arslexicon – výtvarné umenie na Slovensku.

    Eds.: Balážová, Barbara – Pomfyová, Bibiana, URL: https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=kaplnka-sv-rozalie

    [citované dňa 10. októbra 2020]

[26] LABUDOVÁ, Zuzana: Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice. In: Arslexicon – výtvarné umenie na Slovensku.

    Eds.: Balážová, Barbara – Pomfyová, Bibiana, URL: https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=kaplnka-sv-rozalie

    [citované dňa 10. októbra 2020]  

[27] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.1968. Súpis pamiatok na Slovensku. Zväzok druhý K-P.. Bratislava: Obzor, s. 106.

[28] HALÁSZ, Juraj. 2013. Cintorín sv. Rozálie v Košiciach. Bratislava: Občianske združenie Tradície a hodnoty,

    SNM, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, s. 16

[29] HALÁSZ, Juraj. 2013. Cintorín sv. Rozálie v Košiciach. Bratislava: Občianske združenie Tradície a hodnoty,

    SNM, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, s. 16

[30] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.1968. Súpis pamiatok na Slovensku. Zväzok druhý K-P.. Bratislava: Obzor, s. 106

[31] LABUDOVÁ, Zuzana: Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice. In: Arslexicon – výtvarné umenie na Slovensku.

    Eds.: Balážová, Barbara – Pomfyová, Bibiana, URL: https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=kaplnka-sv-rozalie

    [citované dňa 10. októbra 2020]

[32] HALÁSZ, Juraj. 2013. Cintorín sv. Rozálie v Košiciach. Bratislava: Občianske združenie Tradície a hodnoty,

    SNM, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, s. 15-16

[33] LABUDOVÁ, Zuzana: Kaplnka sv. Rozálie, Cintorín Rozália, Košice. In: Arslexicon – výtvarné umenie na Slovensku.

    Eds.: Balážová, Barbara – Pomfyová, Bibiana, URL: https://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=kaplnka-sv-rozalie

    [citované dňa 10. októbra 2020]

[34] HALÁSZ, Juraj. 2013. Cintorín sv. Rozálie v Košiciach. Bratislava: Občianske združenie Tradície a hodnoty,

    SNM, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, s. 15

[35] HALÁSZ, Juraj. 2013. Cintorín sv. Rozálie v Košiciach. Bratislava: Občianske združenie Tradície a hodnoty,

    SNM, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, s. 16

[36] HALÁSZ, Juraj. 2013. Cintorín sv. Rozálie v Košiciach. Bratislava: Občianske združenie Tradície a hodnoty,

    SNM, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, s. 17